1. Chemia, latky

    Cards (61)

    • Chémia ako veda
    • Odbory chémie
      • všeobecná chémia
      • anorganická chémia
      • organická chémia
      • biochémia
      • fyzikálna chémia
      • geochémia
      • agrochémia
      • chemická technológia
      • analytická chémia
    • Chémia sa prelina všetkými druhmi činnosti človeka a stretávame sa s ňou v každodennom živote
    • Známych je už niekoľko miliónov chemických látok a ustavične sa objavujú ďalšie
    • Chemické postupy a produkty chemických výrob sa využívajú nielen v chemickom priemysle, ale aj v iných odvetviach hospodárstva
    • Látka
      Hmota skladajúca sa z častic (atómov, molekúl, iónov), ktorá má určité charakteristické vlastnosti (chemické a fyzikálne)
    • Atom
      Základná stavebná jednotka látky
    • Ión
      Základná stavebná jednotka látky
    • Molekula
      Častica vytvorená z dvoch alebo viacerých zlúčených atómov (iónov)
    • Triedenie látok
      • Chemicky čisté látky
      • Zlúčeniny
      • Prvky
      • Zmesi
      • Homogénne
      • Koloidné
      • Heterogénne
    • Chemicky čistá látka
      Látka vytvorená z rovnakých častíc (atómov, molekúl, skupín iónov) a stále charakteristické vlastnosti
    • Prvok
      Chemicky čistá látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom
    • Zlúčenina
      Chemicky čistá látka zložená z dvoch alebo viacerých prvkov
    • Zmes
      Látka zložená z dvoch alebo viacerých chemicky čistých látok
    • Chemické postupy sa využívajú napr. v potravinárskom, farmaceutickom, stavebnom, hutníckom, textilnom, dopravnom a poľnohospodárskom priemysle
    • ZLÚČENINA
      Chemicky čistá látka vytvorená rovnakými molekulami zloženými z dvoch alebo viacerých atómov rôznych prvkov (napr. CO2), alebo je vytvorená z katiónov viazaných v kryštalickej štruktúre (napr. NaCl)
    • ZMES
      Sústava zložená z niekoľkých rôznych chemicky čistých látok (t.j. z rôznych druhov častíc)
    • Typy zmesí
      • Homogénna zmes
      • Koloidná zmes
      • Heterogénna zmes
    • Homogénna zmes
      Obsahuje iba častice menšie než 10 μm, napr. pravé roztoky
    • Koloidná zmes
      Obsahuje rozptýlené častice, ktorých veľkosť je v rozmedzí 10 až 10^-6 μm, napr. aerosól, koloidný roztok, emulzia
    • Heterogénna zmes
      Obsahuje rozptýlené častice väčšie než 10^-7 m, napr. pena, suspenzia
    • Príklady heterogénnych zmesí
      • Pena
      • Suspenzia
    • Príklady koloidných zmesí
      • Hmla
      • Aerosól
      • Dym
      • Koloidný roztok
      • Emulzia
      • Gél
    • Príklady homogénnych zmesí
      • Plynný roztok
      • Kvapalný roztok
    • Jednotlivé zložky zmesi sa môžu oddeliť rôznymi metódami, ako je sedimentácia, filtrácia, destilácia, sublimácia a extrakcia
    • Metódy oddeľovania zložiek zmesi
      1. Kryštalizácia
      2. Sedimentácia
      3. Filtrácia
      4. Destilácia
      5. Sublimácia
      6. Extrakcia
    • Aby sme mohli látku poriadne preskúmať, je potrebné mať ju k dispozícii v čistom stave a v dostatočnom množstve
    • Látky sa často v prírode vyskytujú vo forme zmesi, z ktorých ich ziskavame najrozmanitejšimi izolačnými (separačnými) metódami
    • Kryštalizácia
      Oddelenie zložiek zmesi na základe ich rozličnej rozpustnosti: najskôr vytvára kryštály najmenej rozpustná látka
    • Sedimentácia
      Oddelenie pevných častíc rozptýlených v plyne alebo kvapaline, ktoré sa usadzujú na základe gravitačných sil
    • Filtrácia
      Oddelenie pevnej zložky, ktorá sa zachytí na filtri, od kvapalnej (plynnej) zložky, ktorá filtrom preteká ako filtrát
    • Destilácia
      Oddelenie jednotlivých kvapalných zložiek zmesi na základe ich rozdielnej teploty varu
    • Sublimácia
      Oddelenie zložky, ktorá zahrievaním prechádza z pevného skupenstva priamo do plynného (sublimuje)
    • Extrakcia
      Oddelenie zložiek zmesi na základe ich rozdielnej rozpustnosti v určitom rozpúšťadle
    • Uvedené metódy oddeľovania zložiek zmesi patria medzi fyzikálne metódy. Existujú však aj chemické metódy, pri ktorých na izolovanie určitej zložky využívame vhodnú chemickú reakciu
    • Nasýtený roztok vzniká vtedy, ak sa v danom roztoku pri danej teplote už ďalšie množstvo rozpúšťanej látky nerozpustí
    • Za tepla nasýtený roztok obsahuje zvyčajne väčšie množstvo rozpúšťanej látky než roztok pripravený pri bežnej teplote, jeho ochladením sa prebytok látky vylúči vo forme kryštálov
    • Počas destilácie stúpa teplota zahrievaného roztoku a zmes sa môže separovať do niekoľkých podielov, resp. frakcií podľa ich teploty varu
    • Pri tzv. frakčnej destilácii sa zachytávajú jednotlivé frakcie destilujúce v určitom teplotnom intervale
    • Praktický význam v priemysle má napr. frakčná destilácia ropy alebo kvapalného vzduchu
    See similar decks