Prírodné organické zlúčeniny, ktoré sa skladajú z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka, vyskytujú sa v rastlinných a živočíšnych bunkách
Fotosyntéza
6CO2 + 12H2O ——> C6H12O6 + 6O2
Glukoneogenéza
Proces, pri ktorom živočíšny organizmus syntetizuje sacharidy z AMK (z bielkovín) alebo glycerolu (z lipidov), ak potrava neobsahuje dostatočné množstvo sacharidov
Funkcie sacharidov
Zdroj energie pre metabolické pochody
Zásobná funkcia (škrob u rastlín, glykogén u živočíchov)
Stavebná funkcia u rastlín (celulóza – bunková stena)
Štruktúrne zložky molekúl (glykoproteíny, glykolipidy a NK)
Rezervné látky v organizme, ktoré sa môžu metabolizovať na iné látky (lipidy, bielkoviny a pod.)
Niektoré sacharidy sú biokatalyzátory (napr. vitamín C)
Rozdelenie sacharidov
Jednoduché (monosacharidy)
Zložené (oligosacharidy, polysacharidy)
Monosacharidy
Polyhydroxyaldehydy alebo polyhydroxyketóny, aldehydy alebo ketóny viacsýtnychalkoholov
Monosacharidy obsahujú asymetrické - chirálne uhlíky, čo spôsobuje, že otáčajú rovinu polarizovaného svetla doľava (-) alebo doprava (+). Ekvimolárna zmes ľavotočivého a pravotočivého antipódu (1:1) je opticky neaktívna a nazýva sa racemát.
rad a L-rad
Ak je -OH skupina na poslednom chirálnom uhlíku vpravo, označujeme tento stereoizomér ako D-rad, ak je -OH skupina na ľavej strane, určuje L-rad. Všetky biologicky dôležité sacharidy majú D-konfiguráciu.
Lineárna a cyklická štruktúra monosacharidov
Monosacharidy sa vyskytujú v lineárnej (Fischerov vzorec) aj v cyklickej forme (furanózy, pyranózy). Cyklické formy vznikajú vnútromolekulovou reakciou medzi -OH skupinou na poslednom chirálnom uhlíku a funkčnou skupinou.
α-anomér a β-anomér
Podľa polohy -OH skupiny na novom asymetrickom uhlíku, ktorý vznikne pri prechode z lineárnej na cyklickú formu, rozoznávame α-anomér (skupina v opačnej polrovine ako CH2OH) a β-anomér (skupina v rovnakej polrovine ako CH2OH).
Pentózy
Pentózy (ribóza, deoxyribóza) sa vyskytujú v nukleotidoch, ktoré tvoria stavebné jednotky nukleových kyselín.
Obsahujú dve rovnaké alebo rôzne monosacharidové jednotky spojené glykozidovou väzbou. Môžu mať redukčné vlastnosti (ak majú voľný poloacetálový hydroxyl) alebo nemať redukčné vlastnosti (ak nemajú voľný poloacetálový hydroxyl).
Fruktóza
Rýchlejšie sa metabolizuje v krvi, preto ju môžu používať diabetici
Sacharóza
Disacharid zložený z glukózy a fruktózy
Disacharidy
Obsahujú dve rovnaké alebo rôzne monosacharidové jednotky spojené glykozidovou väzbou
Vznik glykozidovej väzby
Poloacetálový hydroxyl (-OH) jedného monosacharidu reaguje s -OH skupinou druhého monosacharidu, uvoľní sa molekula vody = kondenzácia
Redukčné vlastnosti disacharidu
Závisí od spôsobu vzniku glykozidovej väzby
Maltóza
Glukóza + glukóza spojené α(1-4) glykozidovou väzbou
Má redukčné vlastnosti
Laktóza
Glukóza + galaktóza spojené β(1-4) glykozidovou väzbou
Má redukčné vlastnosti
Nachádza sa v mlieku cicavcov
Sacharóza
Glukóza + fruktóza spojené α(1-2) glykozidovou väzbou
Nemá redukčné vlastnosti
Rastlinného pôvodu, nachádza sa vo všetkých rastlinných plodoch a v šťavách
Polysacharidy
Skladajú sa z viac ako 10 monosacharidových jednotiek viazaných glykozidovými väzbami
Škrob
Zásobný polysacharid rastlín
Skladá sa z amylózy a amylopektínu
Základnou stavebnou jednotkou je α-D-glukopyranóza
Glykogén
Zásobná látka živočíšnych organizmov
Skladá sa z α-D-glukopyranóz spojených α(1-4) a α(1-6) glykozidovými väzbami
Celulóza
Stavebná látka rastlín
Skladá sa z β-D-glukopyranóz spojených β(1-4) glykozidovými väzbami
Nerozpustná vo vode, pre človeka je nestráviteľná
Dôkaz prítomnosti redukujúcich sacharidov
1. Reakcia s Fehlingovým činidlom (Cu2+ sa redukuje na Cu+, tehlovočervená zrazenina)
2. Reakcia s Tollensovým činidlom (Ag+ sa redukuje na Ag0, strieborné zrkadielko)
Dôkaz prítomnosti škrobu
Reakcia s Lugolovým činidlom (tmavofialové - modré sfarbenie)