Slovenčina

• Derivatológia


  Veda, ktorá skúma tvorenie slov
• Tvorenie slov


  • Odvodzovanie (derivácia)
  • Skladanie (kompozícia)
• Pretváranie slov


  • Skracovanie (abreviácia)
  • Univerbizácia (namiesto dvoch slov jedno)
  • Multiverbizácia (namiesto jedného slova viac slov)
• Tvorenie viacslovných pomenovaní


  • Združené pomenovania
  • Frazeologizmy
• Tvorenie nepriamych pomenovaní


  • Pomocou metafory
  • Pomocou metonymie
• Preberanie slov
• Odvodzovanie (derivácia)


  Najproduktívnejší spôsob tvorenia slov, odvodené slová sa tvoria zo základových slov pridaním predpony alebo prípony
• Slovotvorný základ (SZ)


  Časť odvodeného slova, ktorá ostane po odtrhnutí slovotvorného formantu a významovo a do istej miery aj tvarovo súvisí so základovým slovom
• Slovotvorný formant (SF)


  Časť slova, ktorá sa pripája k slovotvornému základu a významovo ho obmieňa, môže byť slovotvorná prípona (sufix) alebo slovotvorná predpona (prefix)
• Skladanie (kompozícia)


  Skladaním dvoch alebo viacerých slovotvorných základov vzniká jedno nové - zložené slovo
• Spôsoby skladania slov


  • Skladanie slov bez zmeny formy (zmena poradia je pripustná)
  • Skladanie pomocou spájacej morfémy, druhé slovo vstupuje do zloženiny ako celok
  • Kombinácia skladania a odvodzovania
• Spôsoby písania zložených slov

  • Dovedna so spájacou samohláskou
  • Dovedna so spojovníkom. Dovedna
• Skracovanie slov (abreviácia)


  Pri skracovaní slov nevytvárame nový lexikálny význam slova, zmeníme len počet hlások v slove alebo v slovnom spojení
• Typy skratiek


  • Textové skratky
  • Skratky akademických titulov
  • Skratky vedecko-pedagogických titulov
  • Značky
  • Iniciálové skratky
  • Skratkové slová
• Univerbizácia


  Zmena viacslovného pomenovania na jednoslovné, robí text ekonomickejší, stručnejší, dynamickejší
• Multiverbizácia


  Zmena jednoslovného pomenovania na viacslovné, využíva sa predovšetkým v odbornej a administratívnej komunikácii
• Združené pomenovania


  Ustálené viacslovné pomenovania s nepreneseným významom, ktoré pomenúvajú jednu konkrétnu vec
• Frazeologizmy


  Ustálené slovné spojenia s obrazným významom, skladajú sa z minimálne dvoch slov, môžu vytvárať vetu alebo súvetie
• Typy frazeologizmov


  • Príslovia (ustálené slovné spojenia, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť)
  • Porekadlá (obrazné pomenovania, ktoré komentujú poznatok, čin alebo pripomínajú skúsenosť)
  • Pranostiky (ustálené slovné spojenia, ktoré predstavujú ľudové skúsenosti)
• Frazeologická jednotka, frazeologizmus


  Ustálené slovné spojenia s obrazným významom, skladajú sa z minimálne dvoch slov, môžu vytvárať vetu, ale aj súvetie
• Vlastnosti frazémy


  • Ustálenosť - nemennosť
  • Obraznosť, prenesený význam - význam frazémy nemožno automaticky odvodiť z významu jednotlivých častí, význam vyplynie len z celku
  • Viacslovnosť - frazéma pozostáva z viacerých slov
• Ľudové frazeologizmy


  • Príslovia
  • Porekadlá
  • Pranostiky
  • Prirovnania
• Príslovia


  Ustálené slovné spojenia, ktoré vyjadrujú ľudovú múdrosť, vychovávajú, poučujú na základe skúseností, vyplýva z nich ponaučenie
• Porekadlá


  Obrazné pomenovania, iba komentujú poznatok, čin alebo pripomenú skúsenosť v konkrétnej situácii, nevyplýva z nich ponaučenie
• Pranostiky


  Ustálené slovné spojenia, ktoré predstavujú ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov a počasia
• Prirovnania


  Spojenia slov založené na podobnosti jednotlivých javov, zintenzívňujú názornosť alebo expresívnosť jazykového prejavu, používajú sa spojky ako, stá, staby, akoby, jak, než
• Intelektuálne (knižné) frazeologizmy


  • Mytologické
  • Biblické
  • Historické
  • Literárne
• Nepriame pomenovania v jazyku získavajú obraznosť, poetickosť a odlišujú reč jedného človeka od reči druhého (individuálny štýl)
• Tvorenie nepriamych pomenovaní


  • Metafora (prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti, aktualizovaná a lexikalizovaná)
  • Personifikácia (pripisovanie ľudských vlastností neživým veciam, zvieratám, rastlinám, abstraktným javom)
  • Metonymia (prenášanie významu na základe vnútornej súvislosti)
  • Synekdocha (druh metonymie, prenášanie významu na základe kvantitatívnych vzťahov)
• Slovenčina preberá slová z cudzích jazykov hlavne z dôvodov: chýba domáci výraz, domáci výraz je ťažší na výslovnosť, potreba internacionálneho odborného slova, prestížnosť cudzieho výrazu
• Typy cudzích, prevzatých slov

  • Internacionalizmy (medzinárodné slová)
  • Citátové výrazy (reprodukované v pôvodnom jazyku)
  • Exotizmy (nedajú sa preložiť, používajú sa v originálnej podobe)
  • Kalky (doslovné preklady)