Najznámejšia látka v prírode je alotropická modifikácia bóru, tetragonálny bór - kryštalická látka sivočiernej farby s kovovým leskom, polokov, polovodič, vzniká pri teplotách do 1200°C
Tetragonálny bór
Vysoká teplota topenia a varu
Mimoriadne vysoká tvrdosť (9,3 na Mohsovej stupnici)
Malá elektrická vodivosť pri normálnych podmienkach
Chemicky takmer inertný
Amorfný bór
Hnedý prášok bez chuti a zápachu, pri vyššej teplote je podstatne reaktívnejší
Mohsova stupnica tvrdosti
mastenec
halit
kalcit
fluorit
živec
kremeň
topás
korund
diamant
Ďalšie alotropické modifikácie bóru sú chemicky inertné - nezlučujú sa
Bór sa vyskytuje v prírode iba vo forme kysličnatých zlúčenín, napríklad sasolin H3BO3, borax, boracit, kernit
Bór
Patrí do II.A skupiny a 2. periódy v periodickej sústave prvkov, má vo valenčnej sfére 3 elektróny, nevytvára katióny B+
Bór
Pevná, tvrdá, čierna látka s kovovým leskom
Polovodič - polokov
Podobá sa na kremík svojimi chemickými vlastnosťami
Málo reaktívny
Tvorí kovalentné väzby
Trojväzbový, niekedy štvorväzbový (v diboráne)
Vysoká ionizačná energia, katióny B+ sa nevyskytujú
Výroba bóru
1. Elektrolýza roztavených borátov
2. Redukcia oxidu boritého uhlíkom alebo kovovým hliníkom
Použitie bóru
V atómových reaktoroch ako riadiace tyče
V hutníctve neželezných kovov ako dezoxidačný prostriedok
Borány
Zlúčeniny bóru s vodíkom, majú delokalizované elektróny rozložené medzi viacerými atómami, sú veľmi reaktívne a samozápalné
Boridy
Zlúčeniny bóru s kovmi, sú chemicky inertné a niektoré majú dobrú elektrickú vodivosť, používajú sa na výrobu žiaruvzdorných a brúsnych materiálov
Rozpustné zlúčeniny bóru s alkalickými kovmi, napr. borax Na2B4O7·10H2O
Hliník je tretí najrozšírenejší prvok v zemskej kôre, vyskytuje sa len v zlúčeninách
Hliník
Striebrobiely kov, neušľachtilý, má malú hustotu, je kujný a ťažný, veľmi dobre vedie elektrickýprúd a teplo, je ľahký a krehký
Chemické vlastnosti hliníka
Vytvára v zlúčeninách silne polárne kovalentné väzby, na vzduchu oxiduje a pokrýva sa kompaktnou vrstvičkou oxidu a hydroxidu, ktorá ho chráni pred koróziou, voči vzduchu a vode je stály
Hliník
Tretí najrozšírenejší prvok v zemskej kôre
Výskyt hliníka
Len v zlúčeninách
Najrozšírenejší vo forme hlinitokremičitanov, hlinitanov (súčasť živca, sľudy, ílov, hliny)
Hliník
Súčasť kaolínu, ktorý obsahuje minerál kaolinit - Al(OH)4Si2O5
Súčasť bauxitu - Al2O3.nH2O (hydratovaný oxid hlinitý)
Nachádza sa aj v korunde Al2O3 (rubin - červený, zafír - modrý)
Výroba keramiky
Zmes kaolínu, rozomletého živca a kremeňa sa získava porcelán
Fyzikálne vlastnosti hliníka
Striebrobiely kov, neušľachtilý, má malú hustotu, je kujný a ťažný, veľmi dobre vedie elektrický prúd a teplo, je ľahký a krehký kov
Chemické vlastnosti hliníka
Vytvára v zlúčeninách silne polárne kovalentné väzby, na vzduchu oxiduje a pokrýva sa kompaktnou vrstvičkou oxidu a hydroxidu, ktorá ho chráni pred koróziou, je voči vzduchu a vode stály, reaguje s kyselinami aj so zásadami - je amfotérny
Reakcia hliníka s kyselinou
2 Al + 6 HCl → 2 AlCl3 + 3 H2
Reakcia hliníka so zásadou
2 Al + 2 NaOH + 6 H2O → 2 Na[Al(OH)4] + 3 H2
Amfotérny charakter hliníka
Hliník má redukčné vlastnosti, viaže sa s kyslíkom, aluminotermia - 2 Al + Fe2O3 → 2 Fe + Al2O3
Výroba hliníka
Elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého Al2O3 alebo Al2O3.nH2O a kryolitu pri teplote 950°C
Použitie hliníka
Výroba zliatin (dural)
Fólie, alobalov
Zrkadlá
Ochrana kovov proti korózii
Plechovky, dopravné značky
Získavanie niektorých kovov (Mn, Mo, Cr) z ich oxidov aluminotermickou redukciou