všeo 1

• Psychológia


  Zaoberá sa psychickými procesmi človeka a vyšších zvierat (činnosť CNS) a správaním človeka a vyšších zvierat (behaviorizmus)
• Psychológia je veda, ktorá študuje ľudské správanie, mentálne procesy, telesné dianie vrátane ich vzájomných vzťahov a interakcií
• Ciele psychológie


  • Popisuje prejavy správania a duševného diania
  • Vysvetľuje aký je význam získaných údajov (prečo)
  • Predvída správanie a prežívanie
  • Využíva získané poznatky k zvyšovaniu ľudskej spokojnosti a zdravia
• Psychológia ako veda je datovaná od 1879 W. Wundt založil prvé psychologické laboratórium
• Základné/Teoretické psychologické vedy


  • Všeobecná
  • Vývinová
  • Sociálna
  • Psychológia osobnosti
  • Biologická
  • Psychopatológia
  • Kognitívna psychológia
• Aplikované psychologické disciplíny


  • Klinická
  • Pedagogická
  • Pracovná
  • Poradenská
  • Forenzná
  • Vojenská
  • Neuropsychológia
• Predmet všeobecnej psychológie


  Univerzálne psychické zákonitosti, najvšeobecnejšie a najzákladnejšie zákonitosti
• Pojmy


  • Stimulácia
  • Organizmus
  • Prežívanie
  • Správanie
• Stimulácia


  Ovplyvní prežívanie, ktoré ovplyvní správanie
• Duševné javy


  • Psychické procesy
  • Psychické stavy
  • Psychické vlastnosti
• Klasifikácia duševných javov


  • Percepcia
  • Vnútorná psychická aktivita
  • Správanie
• Súvislosti ľudskej psychiky


  • Biologické
  • Sociálne
  • Duchovné vlastnosti
• Funkcie ľudskej psychiky


  • Poznávacia
  • Regulačná
  • Integračná
• Spôsoby poznávania psychických javov

  • Priame (introspekcia)
  • Nepriame (pozorovanie, experiment, exploratívne metódy, analýza výsledkov činností)
• Vzťah myseľ - mozog


  Duševné javy, vedomie, myseľ, duša, mentálne fenomény majú vlastnosti, ktoré nezapadajú do vedeckého chápania sveta
• Základné filozofické koncepcie vzťahu myseľ - mozog

  • Monizmus (materializmus, idealizmus)
  • Dualizmus (silný, slabý)
• Vedomie


  Najzákladnejšia časť psychiky, schopnosť upriamiť naše mentálne procesy na naše akcie, plány a motívy + vedieť, čo v prostredí stimuluje zmyslové orgány
• Stupne vedomia


  • Primárne vedomie
  • Centrálne vedomie
  • Vedomie vyššieho stupňa
• Definície


  • Bdelosť, vigilancia
  • Bezvedomie, narkóza, spánok
  • Somnolencia, sopor
  • Kóma
  • Vegetatívny stav
  • Uvedomovanie si
• Biologická účelnosť vedomia


  Uľahčuje prispôsobenie okolitému svetu, umožňuje používať logiku a stanovovať racionálne ciele
• Funkcie vedomia


  • Sledovanie (monitoring) samého seba a okolia
  • Ovládanie (controlling) - plánovanie činnosti
• Hlboké bezvedomie


  Vzniká pri narušení RAS (retikulárno-aktivačného systému); mizne prirodzený cyklus bdenie-spánok – človek je schopný sa prebrať, ak sa obnoví RAS, nastúpi cyklus bdenia a pokračuje
• Vegetatívny stav


  RAS je plne funkčný, ale je vážne poškodená mozgová kôra – mozog nie je schopný nič spracovať a psychika nie je schopná si uvedomovať; pacienti môžu bdieť, ale si nič neuvedomujú; malá šanca na uzdravenie
• Uvedomovanie si (awareness)


  Vedomie toho, že som pri vedomí (teda nie len pociťujem a prežívam, ale prežívané sledujem a hovorím o tom druhým)
• Vedomie


  Nie je zameraná pozornosť, pretože mnohé podnety, emócie, pohnútky registrujeme aj bez účasti pozornosti; pozornosť je mentálna funkcia v službách vedomia – nie je možné stotožniť pozornosť s vedomím
• Biologická účelnosť vedomia


  • Uľahčuje prispôsobenie okolitému svetu; umožňuje používať logiku a stanovovať racionálne ciele; vedomie vstupuje do hry vtedy, ak sa stretneme s novým problémom, ktorý vyžaduje originálne spôsoby adaptácie
• Funkcie vedomia


  • Sledovanie (monitoring) samého seba a okolia; Ovládanie (controlling) - plánovanie činnosti; Vedomie je nositeľ identity; Disponuje rečovými prostriedkami
• Zmenené stavy vedomia


  • Patologické (napr. delíriové stavy); Nepatologické (napr. relaxácia, spánok, meditácia, hypnóza, droga)
• Ľahké problémy vedomia


  Schopnosť diskriminovať, kategorizovať a reagovať na podnety prostredia, integrácie informácií, usmerňovania pozornosti, kontroly správania sa
• Ťažký problém vedomia


  Problém subjektívnych zážitkov (tzv. fenomenálne stavy alebo qualia)
• Neurofyziologické predpoklady vedomia boli prebrané až na skúške v januári
• Špecializácia hemisfér


  • Komisurotómia = preťatie corpus callosum (prepojenie hemisfér) – pacient s oddelenými hemisférami; Centrum pre reč sa u väčšiny pravákov v ľavej hemisfére, u ľavákov je tiež v pravej hemisfére – musia mať silnejšie spoje medzi hemisférami; Ak človek trpel veľmi silnými epileptickými záchvatmi, zistilo sa, že keď sa pretne corpus callosum, záchvaty sa zmiernia alebo až úplne zmiznú
• Teórie vedomia


  • Michael Gazzaniga – ľavá hemisféra interpretuje podvedomé aktivity a „behaviorálne výstupy" pravej hemisféry; Francis Crick – koordinácia aktivít v rôznych oblastiach mozgu – problém väzby (binding problém) – ako môže vzniknúť vnem celistvého predmetu
• Nevedomie


  Súhrn psychických obsahov a procesov, ktoré prebiehajú mimo vedomia, ale napriek tomu môžu ovplyvňovať prežívanie a správanie; Obsahy vedomia sú výsledkom dynamickej interakcie medzi nevedomými a vedomými procesmi
• Uvedomujeme si predovšetkým psychické obsahy, ale procesy, ktoré viedli k vzniku týchto obsahov, sú nevedomé
• Postoj psychológov k nevedomiu

  • Freud – nevedomie je sklad, smetisko, odpadkový kôš primitívnych pudových zážitkov; Jung – nevedomie je pozitívny tvorivý princíp, ktorý je zdrojom inšpirácie a tvorivej sily
• Predvedomá úroveň vedomia


  Na predvedomej úrovni prebieha zaznamenávanie a vyhodnocovanie podnetov, z ktorých si nakoniec uvedomíme len malú časť; Informácie z predvedomej úrovne môžu kedykoľvek vstúpiť do vedomia, ale momentálne v ňom nie sú; Pravdepodobne sa tu nachádza dlhodobá pamäť
• Lurijov model sekvenčnej činnosti mozgu

  Informácia prichádza do primitívnych senzorických oblastí, tu je spracovaná a odoslaná ďalej do sekundárnych a terciálnych senzorických oblastí (asociačné oblasti) na ďalšie percepčné a symbolické spracovanie; Z asociačných oblastí sa dostáva do frontálnych lalokov, ktoré zabezpečujú uvažovanie, plánovanie a riadia motorické pohyby vyššieho rádu; Špecifické motorické pohyby organizuje sekundárna motorická kôra, ktorá odosiela príkazy do primárnej motorickej oblasti, ktorá zabezpečuje konkrétne prevedenie pohybu jednotlivých svalových skupín
• Pociťovanie


  Proces získavania surových informácií z vonkajšieho i vnútorného sveta a ich transformovanie z podoby nervových impulzov, ktoré mozog ďalej spracováva
• Percepcia


  Zahŕňa pociťovanie a vnímanie – organizácia a interpretácia senzorických informácií, ktorá nám umožňuje pochopiť ich význam