Epika

• Epika má tieto charakteristické znaky:

  ü  sujetovosť - dejovosť

  ü  rozprávanie (naratívnosť)

  ü  monologickosť

  ü  hovorovosť

  ü  objektívnosť (nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť)

  ü  minulý čas

  ü  dynamické motívy

  ü  próza (výnimočne verš)

  ü  priama reč
• Zo štylistického hľadiska epika predstavuje rozprávanie a lyrika zasa opis a úvahu.
• Z jazykového hľadiska je epika ako rozprávačský literárny druh stavaná na slovese, lyrika na podstatnom mene a prídavnom mene,teda na rozdiel od statických motívov lyriky epika využíva dynamické motívy, na rozdiel od subjektívnosti lyriky je znakom epiky objektívnosť.Oproti simultánnosti lyriky v epike prevláda časová následnosť.
•  

  Hlavným slohovým postupom je rozprávanie
• Epos-  je rozsiahle chronologické rozprávanie, ktoré spája jedna alebo viac postáv, do deja môžu zasahovať bohovia a mytologické postavy
• Román je prozaický text so zložitou výstavbou.
• Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj línie vedľajšie a epizódne príbehy, vystupuje v ňom veľa postáv a tie prechádzajú vývojom.
• Je predstaviteľom veľkej epiky.
• Románové varianty môžeme členiť na základe rôznych aspektov – podľa témy (psychologický, spoločenský, životopisný, výchovný, dobrodružný, science-fiction, detektívny,...), podľa časového určenia deja (román historický, zo súčasnosti, utopický), podľa výpovednej formy román v listoch, denníková forma románu, dialogický román.
• Romány môžu byť vytvorené z niekoľkých dielov, kde každý diel tvorí uzatvorený celok, potom hovoríme o dilógii, trilógii, tetralógii, pentalógii.
• Rozsiahlejšie romány môžu byť na kapitoly, ktoré na seba nadväzujú, alebo naopak, môžu dej miešať, pozastaviť jeho prúd iným vloženým príbehom, ktorý väčšinou súvisí s hlavným dejom.
• Kronika- zachytáva udalosti v časovom slede. Vyznačuje sa chronologickým riadením historických udalostí bez snahy o preniknutie do hlbšej príčinnej podstaty. Autor iba referuje a uvádza fakty. Môže byť napísaná vo veršoch i próze.
• Novela- je žáner strednej epiky, ktorý tvorí medzistupeň medzi malou (bájka, anekdota, vtip) a veľkou (román) epikou. Má presne vymedzenú kompozíciu. Vyznačuje sa krátkosťou, prozaickou formou a reálnym postojom ku skutočnosti, námet je zo súčasnosti. Vzhľadom na to, že dej novely smeruje priamočiaro k vrcholnému momentu, teda pointe, nebýva základná línia zbytočne prerušovaná ďalšími udalosťami, charaktery postáv sú nemenné. Opisné zložky sú potlačené.
• Poviedka-  je kratší prozaický útvar. Príbeh má jednoduchý dej, nemá rýchly spád a napätie, prebieha pomalšie, zložitejšie a veľmi často sa v ňom objavuje opis. Spracúva len 1 udalosť a má len 1 zápletku. Podľa obsahu môžeme rozlišovať rôzne varianty poviedok – vtipná je humoreska.
•  

  Legenda- je veršovaný alebo prozaický epický žáner s náboženskou tematikou, ktorý stojí na rozhraní veľkej a strednej epiky. Obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami.
• Rozprávka- je pôvodne ľudové rozprávanie založené na vymyslenom príbehu neviazanom na konkrétny priestor a čas. Hrdina prekonáva nástrahy, má splniť nejakú úlohu, musí prekonať prekážky, do deja zasahujú nadprirodzené bytosti, ktoré buď pomáhajú alebo škodia. Dobro víťazí nad zlom. Obsahuje ustálené vetné spojenia, ako napr. ,,Bol raz jeden kráľ...Kde bolo, tam bolo,
• Balada- je žáner so smutným až pochmúrnym dejom a obyčajne končí tragicky
• Bájka-  je krátky veršovaný alebo prozaicky alegorický príbeh, v ktorom zvieratá, rastliny s ľudskými vlastnosťami alebo veci konajú ako ľudia
• Bájka-  je krátky veršovaný alebo prozaicky alegorický príbeh, v ktorom zvieratá, rastliny s ľudskými vlastnosťami alebo veci konajú ako ľudia