Literatúra

• UMENIE je súhrn umeleckých diel vytvorených v procese umeleckej činnosti, ktoré podávajú špecifický odraz reality
• FUNKCIE UMENIA

  1.) umelecko-estetická; hodnotiaca (dielo zanecháva dojem, ktorý hodnotíme)

  2.) výchovná; pretvárajúca (rozvoj osobnosti → humanistické poslanie)

  3.) zábavná; rekreačná
• DIFERENCIÁCIA UMENIA

  1.) výtvarné: maliarstvo, sochárstvo, grafika, dizajn

  2.) slovesné (literatúra): próza, poézia, dráma

  3.) hudobné: vokálne a inštrumentálne        

  4.) divadelné: tragédia, komédia, činohra, réžia, scénografia, ...

  5.) interpretačné: audiovizuálne (filmové), ...
• LITERATÚRA

  (z lat. litera – písmeno) je súbor textov (z lat. textum – utkané), t. j. všetkých existujúcich písomne zaznamenaných jazykových prejavov ľudstva.
• Vecná literatúra -  súbor všetkých písomných prejavov okrem umeleckej literatúry. Delí sa na: odbornú, publicistickú (populárno-náučná) a administratívnu – poskytuje informácie zodpovedajúce realite. Obohacuje človeka a neprináša estetické zážitky.
• Umelecká literatúra vychádza z reality, no predpokladom na umelecké zovšeobecnenie javov skutočnosti je fikcia, v ktorej má prvoradú úlohu fantázia tvorcu. Súčasťou je aj folklór – diela ústnej ľudovej slovesnosti. Umeleckú literatúru poznáme aj pod názvom krásna literatúra(alebo beletria) – čím sa jednoznačnejšie vyzdvihuje jej zámer vytvárať estetické hodnoty.Vplýva nielen na rozum človeka, ale aj na city. Podľa autora môže byť umelá (poznáme tvorcu) alebo ľudová (nemá konkrétneho autora, autorom je ľud)
• v širšom slova zmysle:  pokrýva všetky písomné prejavy rozmanitej povahy - vecná literatúra (odborná, publicistická, administratívna) + umelecká literatúra

  v užšom slova zmysle: umelecká literatúra, cieľom je poskytnúť estetický zážitok
• 1. akčná – diela sa vyznačujú strašidelnosťou, brutalitou, vulgárnou erotikou...

  b) sentimentálna – absenciu násilia a erotiky vyvažujú sladkobôľnymi obrazmi lásky a lacných drám zo života vyšších stredných vrstiev

  c) ideologická – v dielach nájdeme stereotypné modely spoločnosti podľa požiadaviek, ktoré určovali vládnuce strany v nedemokratických krajinách
• LITERÁRNY SYSTÉM A LITERÁRNE PODSYSTÉMY

  je sústava všetkých literárnych diel.

  • ich funkcia je prevažne poznávacia, zábavná a výchovná.
• Populárna literatúra – pre nenáročného čitateľa (dejovosť, emocionálnosť, senzačnosť)
• Dobrodružná literatúra – pútavý dej (zdôraznený motív nebezpečenstva)
• Literatúra faktu – má poznávaciu funkciu, spracúva dokumentárne materiály, vedecké fakty a historické udalosti,pričom využíva výrazové prostriedky a postupy beletrie, opisuje vždy skutočnú, vedecky poznanú a overenú udalosť, tým sa líši od umeleckej lit
• Vedecko-fantastická literatúra – (sci-fi) dej smerujúci do budúcnosti (technické a vedecké vymoženosti, fantastické prvky, zakladateľ – Jules Verne)
• Fantastická literatúra – podstatou sú fantastické prvky, imaginárne svety
• Slovesný folklór – súhrn ľudovej kultúry a kultúry dedinského človeka

  ¢  sú to zväčša umelecké texty, ktoré sa šíria po svojom vzniku ústnym podaním medzi príslušníkmi určitého národa – folklór

  ¢  v predpísomnom období sa takto šírili všetky literárne diela, hlavne detská literatúra (riekanky, rozprávky, povesti)

  ¢  v súčasnosti je vznik nepísanej, ale ústnym podaním šírenej literatúry zriedkavý (anekdoty s politickým zameraním, vulgárne texty)
• Literatúra pre deti a mládež – pre mladého čitateľa (do 15 rokov)
• Lyrika je jeden zo základných literárnych druhov, pre ktorý je príznačné umelecké stvárňovanie subjektívnosťových autorových pocitov, myšlienok a nálad.
• Pôvod názvu lyrika súvisí so starým strunovým nástrojom – lýrou.
• V starom Grécku sa prednes určitého typu poézie sprevádzal hrou na lýre.
• Typickou výrazovou formou lyriky je verš.
• Subjektívnosť lyrického diela sa prejavuje naprvo využívaní zvukovej stránky reči (intonácia a rytmus), využívaní viacvýznamových pomenovaní (metafora, metonymia) a podobne.
• Lyrika nesujetová, znakom lyriky je metaforickosť.
• Epika: Najpodstatnejšou črtou epickej komunikácie je lineárne radenie dejových motívov.Základným znakom je dejovosť.Hlavným slohovým postupom je rozprávanie. Obsahom rozprávania sú príbehy, udalosti minulé, a to aj vtedy, keď ich autor podáva v prítomnom čase ( historický prézent ).

  Autor sám alebo prostredníctvom rozprávača rozpráva o ľudských osudoch. Osudy ľudí sa napĺňajú v rozličných udalostiach. Sled týchto udalostí tvorí epický dej.
• tri druhy epiky:                                                          

  veľká (epos, román)

  stredná (novela, humoreska, poviedka)

  krátka (drobná – báj, bájka, rozprávka, povesť, legenda, vtip)
• Epika a lyrika sa líšia i rozličnými formami umeleckého vzťahu autora ku skutočnosti – v epike vyjadruje autor svoj vzťah ku skutočnosti sprostredkovane cez príbeh, v lyrike ho vyjadruje priamo ako bezprostredný zážitok: cez záznam osobných citov, nálad a myšlienok.
• Kompozícia klasickej (antickej) drámy prísne dodržiavala tri jednoty: deja(hlavná línia bez odbočení), miesta(jedno, spravidla neurčité miesto) a času(na 24, výnimočne 30 hodín).Základ drámy tvoria dialógy a monológy. Bývajú veršované i neveršované.
• Kompozícia drámy:

  Vonkajšia: dejstvá- scény (výmena osôb)- výstupy (zmena počtu osôb)

  • ak má dramatické dielo len jedno dejstvo, je to jednoaktovka
  • 2. Vnútorná: expozícia - kolízia -  kríza - peripetia - katastrofa (v klasickej dráme jej predchádzal prológ – vstupný celok  a zakončoval ju epilóg – dohra).
• Základným znakom drámy na rozdiel od epiky je neprítomnosť rozprávača a teda aj autorskej reči.
• Literárne žánre (skupina diel, ktoré majú rovnaké kompozičné, tematické a tvarové znaky):

  ·       L: elégia, óda, žalm, idyla, epigram, epitaf

  ·       E: bájka, balada, báj, epos, poviedka, román, novela

  ·       D: činohra, komédia, tragédia
• Literárna forma:

  ·       Poézia – viazaná umelecká reč        

  ·       Próza – neviazaná umelecká reč

  ·       Dráma – dialogická reč        
• Základné zložky literárneho diela:

  ·       Obsah :  idea – hlavná myšlienka

  téma – tvoria ju motívy

  ·       Forma - spôsob realizácie obsahu
• Jazykové prostriedky literárneho  diela:       

  ·       Trópy – zdrobnenina, epiteton, metafora, personifikácia, metonymia

  ·       Figúry – anafora, epifora, epizeuxa, epanastrofa
• Zvuková stránka básnického diela:

  ·       Verš  - jeden riadok básne

  ·       Strofa – skupina veršov oddelených od inej skupiny veršov medzerou

  ·       Rým - striedavý  (ABAB), združený (AABB), obkročný (ABBA), prerývaný (ABCB), postupný (ABCABC)

  ·       Rytmus –rozloženie prízvučných a neprízvučných slabík vo verši