Lyrika

• Znaky lyriky: nedejovosť, subjektívnosť, emocionálnosť, metaforickosť, monologickosť, spravidla vo  veršoch
• Prostriedky lyriky: metrum, rytmus, intonácia, slabika, stopa, takt, veršový predel, rým, eufónia, strofa
• Umelecké prostriedky:

  Figúry: anafora, epifora, epizeuxa

  Trópy: prirovnanie, metafora, metonymia, epiteton,...
• Rým je zvuková zhoda dvoch alebo viacerých slov na istých bodoch veršov, najčastejšie na ich koncoch.
• Veršové systémy: časomiera, sylabický, sylabicko-tonický, voľný verš      
• Spolocenská lyrika je tvořena básnici, které vyslovují pocity, nálady a myšlenky vyvolané spolocenskými příčinami, jako je sociální útlak, hrdinský boj národů za svobodu a pod.
• Analýza prežívanej skutočnosti je jeden z hlavních průchodů spolocenské lyriky.
• Vyjadrenie súhlasu/nesúhlasu je častou funkcí spolocenské lyriky, prevážuje úvaha o spolocnosti či svete.
• 1. podľa prístupu autora k téme:

  a)     náladová lyrika(I. Krasko: Už je pozde...)

  ü  vyjadruje citové rozloženie lyrického hrdinu

  b)    opisná lyrika

  ü  opisuje javy, udalosti očami lyrického hrdinu

  c)     úvahová/reflexívna lyrika(M. Lermontov – Belie sa loďka osamelá)

  ü  úvaha lyrického hrdinu nad istým problémom, javom

  ü  základom je úvahový/výkladový slohový postup.
• Potlačená citovosť a dôraz na obsah jsou časté v spolocenské lyrice.
• Zdôraznená výchovná funkcia textu a apelovanie na čitateľa jsou časté v spolocenské lyrice.
• Spolocenská lyrika má okrem svojej subjektívnej stránky aj stránku objektívnu, netotožnú s autorem básne.
• Přírodná lyrika je tvořena básnici, které vznikli pod silným vplyvom pôsobenia prírody.
• Lyrické opisy prírody jsou časté v přírodné lyrice.
• Porovnanie citového stavu človeka/stavu spoločnosti a prírodných dejov je častá funkce přírodné lyriky.
• Osobná/intímna lyrika patří do nejväčšího okruhu lyrických básní, v nichž básnici vyslovili pocity, nálady a myšlenky vyvolané ich subjektívnymi potrebami.
• Najčastšími obsahovými prvkmi této lyriky sú láska, radosť, smútok.
• Duchovná/náboženská lyrika je zameraná na vnútorné stavy lyrického subjektu, výpovede o vnútorném rozpoložení lyrického subjektu.
• Náboženská tematika je častá v duchovné/náboženské lyrice.
• Žánre lyriky:

  Medzi lyrické žánre zaraďujeme ódu, elégiu, epigram, epitaf, idyla, pásmo, aforizmus, hymnu, žalm.
• ÓDA – lyrická báseň väčšieho rozsahu, ktorou autori vyjadrujú oslavný vzťah k významným osobnostiam alebo sa nadnesene vyjadrujú o vznešených hodnotách významných javov: národ, sloboda, vlasť, mladosť.Vyniká teda nadnesenosťou, pátosom. Je typická vzrušením, nadšenými citmi,

  (Óda na radosť)
• ELÉGIA –alebo žalospev je lyrický útvar, ktorým básnici vyjadrujú smútok nad smrťou nejakej osoby, žiaľ z osobných sklamaní, bolesť z nešťastia národa. (Ján Kollár - Předzpěv)
• EPIGRAM – krátka, výstižná reflexívna alebo satirická báseň, v ktorej autor karikuje osobnosť, situáciu, udalosť alebo spoločenský nedostatok.
• EPITAF – krátka výstižná báseň na náhrobnom kameni.
• IDYLA: Ide o lyrickú báseň menšieho rozsahu, v ktorej je vyjadrený obdiv k dedinskému prostrediu, k prírode, k životu roľníkov.

  (Ján Hollý - Selanky )
• PÁSMO – typ rozsiahlej básne s mnohými témami. Jej základným znakom je teda polytematickosť- prechádzanie z témy na tému. Básnici v pásme využívajú rôzne slohové postupy (úvaha, opis, charakteristika,...), výrazové prostriedky z rôznych štýlov (termíny, hovorové slová,...). Pre pásmo je typická poézia všednosti
• AFORIZMUS – krátka reflexívna výpoveď, stručný duchaplný výrok, vtipne až ironicky vyjadrený, obsahom je životná pravda
• HYMNA (hymnus, chvála, chválospev) – báseň, ktorá má pôvod v náboženskej poézii a pôvodne slúžila na oslavu boha. Neskôr sa jej funkcia preniesla aj do svetskej oblasti. Dnes sa názov hymna používa predovšetkým ako pomenovanie štátnej hymny.
• Žalm má svoj pôvod v náboženskej piesni.