Absorpčná spektrálna analýza založená na schopnosti stanovovanej látky absorbovať v UV oblasti (λ= 200-400nm)
Účel UV spektrofotometrie
Určujeme kvalitu a kvantitu stanovovanej látky, čiže identifikujeme stanovovanú látku
Absorpcia UV žiarenia
1. Excitácia elektrónového systému atómu alebo molekuly
2. Oblasť elektrónových spektier
Roztoky látok absorbujúce UV žiarenie
Ľudskému oku sa javia ako bezfarebné
Roztoky látok absorbujúce VIS žiarenie
Ľudskému oku sa javia ako farebné
Absorpcia v UV oblasti
Prechody valenčných elektrónov v základnom stave (väzbových orbitálov σ a π alebo neväzbových n-orbitálov) do stavu s vyššou energiou - protiväzbové orbitály (σ* a π*)
Typy prechodov elektrónov
σ → σ*
π → σ*
π → π* (násobné väzby)
n → π* (voľný el. pár v konjugácií s nás. väzbami v cykle)
Chromofory
Funkčné skupiny, ktoré spôsobujú prechody π → π* a n → π*. Tieto skupiny sa prejavia v UV spektrách.
Absorpčné spektrum látky
Závislosť absorbancie A od vlnovej dĺžky λ
Lambert-Beerov zákon
A = b * c * ε, kde b - hrúbka kyvety, c - koncentrácia, ε - molárny absorpčný koeficient, A = log 1 / T * 100, T = Φ / Φ0
Kvalita - identifikácia látok
Kvalitatívnou charakteristikou čistej látky je absorpčné spektrum - závisí od elektrónovej štruktúry látky (poloha a intenzita pásov spektra)
Vyhodnotenie kvality
Prítomnosť λmax / λmin, porovnanie so spektrom roztoku štandardu
Miera intenzity absorpčného pásu
Hodnota ε (pri λmax)
Faktory ovplyvňujúce absorpčnú krivku
Rozpúšťadlo, teplota, pH
Hypsochrómny posun
Posun k kratším λ
Batochrómny posun
Posun k dlhším λ
Stanovenie neznámej koncentrácie roztoku
1. Výpočtom ε
2. Interpoláciou z kalibračky
3. Z funkcie priamky - y = ax + b
4. Fotometrický faktor
Podmienky pre stanovenie koncentrácie podľa Lambert-Beerovho zákona
Zdroj spojitého žiarenia, monochromátor, absorbčný systém (kyveta), detektor, vyhodnocovacie zariadenie
Zdroje žiarenia v UV spektrometri
Ortuťová, vodíková alebo deutériová výbojka
Infračervená spektroskopia (IČ)
Spektrálna analytická metóda založená na interakcii látky so žiarením, dochádza pritom k zmene dipólového momentu väzieb v molekulách a vzniku vibračno-rotačného spektra
Oblasti IČ spektra
Blízka (4 000 – 12 000 cm-1)
Stredná (400 – 4000 cm-1)
Ďaleká (10 – 400 cm-1)
Absorpcia fotónu z IČ oblasti spektra molekulou
Spôsobuje prechod molekuly na vyššiu vibračnú hladinu
Typy vibračných pohybov molekúl
Valenčné vibrácie - predlžovanie alebo skracovanie väzby
Deformačné vibrácie - zmena uhla medzi väzbami (rovinné, mimorovinné)
Skeletové a kruhové vibrácie - zúčastňujú sa na nich celé reťazce v uhlíkovom skelete alebo viac väzieb v cyklických zlúčeninách
Interpretácia IČ spektra
1. Určenie polohy absorpčného pásu v jeho maxime - vyjadrené ako ῠ alebo λ
2. Porovnanie spektra látky so spektrom štandardu
3. Priradenie jednotlivých štrukturálnych prvkov podľa ῠ (použitie tabuliek)
Metódy merania IČ spektier
V plynnom skupenstve
V kvapalnom skupenstve
KBr technikou
Emulzia
Vyhodnotenie IČ spektra
Porovnanie priebehu spektier a referenčnej látky, polohy a intenzity pásov, porovnanie s tabuľkou
Rozpustnosť
Vyjadruje pomer hmotnosti rozpustenej skúšanej látky k hmotnosti rozpúšťadla v nasýtenom roztoku. Závisí od povahy rozpúšťadla a teploty.
Rozpustnosť liečiv vo vode
Dôležitá pre rýchly transport z miesta aplikácie na miesto pôsobenia, podmieňuje disociácie a dispozíciu k reakciám. Hydrofilnejšie liečivá sú odbúravané z organizmu oveľa rýchlejšie ako lipofilné.
Rozpustnosť liečiv v lipidoch
Dôležitá pre dosiahnutie terapeutickej koncentrácie v nervovom tkanive - súvisí s hĺbkou a dĺžkou trvania účinku. Lipofilné liečivá sú odbúravané z organizmu až po zvýšení ich hydrofility.
Zvýšenie rozpustnosti liečiv
V lipidoch - pridávaním alkylov, alkoxylov, halogénov do štruktúry
Vo vode - prípravou solí, rozpustných derivátov amínov, zavedením hydrofilných skupín, prípravou karboxy a sulfo derivátov
Zníženie rozpustnosti liečiv
Vo vode - tvorba solí monokarboxylových kyselín s organickými bázami, tvorba makromolekúl, tvorba komplexov s Mg, Al, Zn
Rozdeľovací koeficient (log P)
Pomer rozpustnosti liečiva v aprotickom prostredí (lipidoch) a protickom prostredí (vode). Vyjadruje amfifilný charakter látky in vitro a je dôležitou informatívnou konštantou.
Stanovenie rozdeľovacieho koeficientu
Metódou trepačkovej banky. P > 1 - rozpustnosť v lipidoch, P < 1 - rozpustné vo vode.
Disociačná konštanta (pKa)
Vyjadruje pomer medzi koncentráciou ionizovanej a neionizovanej formy liečiva. Podmieňuje schopnosť liečiva pri jeho prestupe bunkovými membránami.