FARCHEM 2

Cards (105)

  • UV spektrofotometria
    Absorpčná spektrálna analýza založená na schopnosti stanovovanej látky absorbovať v UV oblasti (λ= 200-400nm)
  • Účel UV spektrofotometrie
    Určujeme kvalitu a kvantitu stanovovanej látky, čiže identifikujeme stanovovanú látku
  • Absorpcia UV žiarenia
    1. Excitácia elektrónového systému atómu alebo molekuly
    2. Oblasť elektrónových spektier
  • Roztoky látok absorbujúce UV žiarenie
    Ľudskému oku sa javia ako bezfarebné
  • Roztoky látok absorbujúce VIS žiarenie
    Ľudskému oku sa javia ako farebné
  • Absorpcia v UV oblasti
    Prechody valenčných elektrónov v základnom stave (väzbových orbitálov σ a π alebo neväzbových n-orbitálov) do stavu s vyššou energiou - protiväzbové orbitály (σ* a π*)
  • Typy prechodov elektrónov

    • σσ*
    • πσ*
    • ππ* (násobné väzby)
    • n → π* (voľný el. pár v konjugácií s nás. väzbami v cykle)
  • Chromofory
    Funkčné skupiny, ktoré spôsobujú prechody π → π* a n → π*. Tieto skupiny sa prejavia v UV spektrách.
  • Absorpčné spektrum látky
    Závislosť absorbancie A od vlnovej dĺžky λ
  • Lambert-Beerov zákon
    A = b * c * ε, kde b - hrúbka kyvety, c - koncentrácia, ε - molárny absorpčný koeficient, A = log 1 / T * 100, T = Φ / Φ0
  • Kvalita - identifikácia látok
    Kvalitatívnou charakteristikou čistej látky je absorpčné spektrum - závisí od elektrónovej štruktúry látky (poloha a intenzita pásov spektra)
  • Vyhodnotenie kvality
    Prítomnosť λmax / λmin, porovnanie so spektrom roztoku štandardu
  • Miera intenzity absorpčného pásu
    Hodnota ε (pri λmax)
  • Faktory ovplyvňujúce absorpčnú krivku
    Rozpúšťadlo, teplota, pH
  • Hypsochrómny posun
    Posun k kratším λ
  • Batochrómny posun
    Posun k dlhším λ
  • Stanovenie neznámej koncentrácie roztoku
    1. Výpočtom ε
    2. Interpoláciou z kalibračky
    3. Z funkcie priamky - y = ax + b
    4. Fotometrický faktor
  • Podmienky pre stanovenie koncentrácie podľa Lambert-Beerovho zákona
  • Spektrofotometrické stanovenie
    • Priama - metóda kalibračnej krivky
    • Titračná - fotometrická indikácia bodu ekvivalencie
  • Schéma UV spektrometra
    Zdroj spojitého žiarenia, monochromátor, absorbčný systém (kyveta), detektor, vyhodnocovacie zariadenie
  • Zdroje žiarenia v UV spektrometri
    Ortuťová, vodíková alebo deutériová výbojka
  • Infračervená spektroskopia (IČ)
    Spektrálna analytická metóda založená na interakcii látky so žiarením, dochádza pritom k zmene dipólového momentu väzieb v molekulách a vzniku vibračno-rotačného spektra
  • Oblasti IČ spektra
    • Blízka (4 000 – 12 000 cm-1)
    • Stredná (400 – 4000 cm-1)
    • Ďaleká (10 – 400 cm-1)
  • Absorpcia fotónu z IČ oblasti spektra molekulou
    Spôsobuje prechod molekuly na vyššiu vibračnú hladinu
  • Typy vibračných pohybov molekúl
    • Valenčné vibrácie - predlžovanie alebo skracovanie väzby
    • Deformačné vibrácie - zmena uhla medzi väzbami (rovinné, mimorovinné)
    • Skeletové a kruhové vibrácie - zúčastňujú sa na nich celé reťazce v uhlíkovom skelete alebo viac väzieb v cyklických zlúčeninách
  • Interpretácia IČ spektra
    1. Určenie polohy absorpčného pásu v jeho maxime - vyjadrené ako ῠ alebo λ
    2. Porovnanie spektra látky so spektrom štandardu
    3. Priradenie jednotlivých štrukturálnych prvkov podľa ῠ (použitie tabuliek)
  • Metódy merania IČ spektier
    • V plynnom skupenstve
    • V kvapalnom skupenstve
    • KBr technikou
    • Emulzia
  • Vyhodnotenie IČ spektra
    Porovnanie priebehu spektier a referenčnej látky, polohy a intenzity pásov, porovnanie s tabuľkou
  • Rozpustnosť
    Vyjadruje pomer hmotnosti rozpustenej skúšanej látky k hmotnosti rozpúšťadla v nasýtenom roztoku. Závisí od povahy rozpúšťadla a teploty.
  • Rozpustnosť liečiv vo vode
    Dôležitá pre rýchly transport z miesta aplikácie na miesto pôsobenia, podmieňuje disociácie a dispozíciu k reakciám. Hydrofilnejšie liečivá sú odbúravané z organizmu oveľa rýchlejšie ako lipofilné.
  • Rozpustnosť liečiv v lipidoch
    Dôležitá pre dosiahnutie terapeutickej koncentrácie v nervovom tkanive - súvisí s hĺbkou a dĺžkou trvania účinku. Lipofilné liečivá sú odbúravané z organizmu až po zvýšení ich hydrofility.
  • Zvýšenie rozpustnosti liečiv
    V lipidoch - pridávaním alkylov, alkoxylov, halogénov do štruktúry
    Vo vode - prípravou solí, rozpustných derivátov amínov, zavedením hydrofilných skupín, prípravou karboxy a sulfo derivátov
  • Zníženie rozpustnosti liečiv
    Vo vode - tvorba solí monokarboxylových kyselín s organickými bázami, tvorba makromolekúl, tvorba komplexov s Mg, Al, Zn
  • Rozdeľovací koeficient (log P)
    Pomer rozpustnosti liečiva v aprotickom prostredí (lipidoch) a protickom prostredí (vode). Vyjadruje amfifilný charakter látky in vitro a je dôležitou informatívnou konštantou.
  • Stanovenie rozdeľovacieho koeficientu
    Metódou trepačkovej banky. P > 1 - rozpustnosť v lipidoch, P < 1 - rozpustné vo vode.
  • Disociačná konštanta (pKa)
    Vyjadruje pomer medzi koncentráciou ionizovanej a neionizovanej formy liečiva. Podmieňuje schopnosť liečiva pri jeho prestupe bunkovými membránami.
  • Stanovenie disociačnej konštanty
    Potenciometricky, konduktometricky, spektrofotometricky
  • Povrchové napätie
    Sila pôsobiaca na povrch kvapaliny kolmo na dĺžkovú jednotku povrchu. Závisí nepriamo úmerne od teploty.
  • Povrchovo aktívne látky
    Znižujú povrchové napätie - rýchly kontakt s membránami, rýchly nástup účinku
  • Povrchovo inaktívne látky
    Zvyšujú povrchové napätie alebo nemenia